Trávnica
História farnosti Trávnica
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075. Nachádza sa zakladajúcej listine benediktínskeho kláštora ku cti sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku pod názvom Fius. Môžeme si položiť mnoho otázok ako a kedy sa naši predkovia stali kresťanmi a kresťanstvo sa stalo súčasťou ich každodenného života. V čase príchodu solúnskych bratov, ktoré si pripomíname sa na území terajšieho trávnického chotára nachádzala osada s názvom Šomod a teda môžeme predpokladať, že jej obyvatelia patrili do Veľkomoravsko-Panónského arcibiskupstva. Písomné pramene o rozvíjajúcom sa kresťanskom náboženstve na území dnešnej Trávnice do spomínanej písomnej zmienky 1075 zatiaľ nie sú známe. Môžu byť predmetom ďalších štúdii pre dnešných farníkov.
Z knihy „História rímsko-katolíckej farnosti Najsvätejšej trojice v Trávnici“, ktorá čerpá z listiny Codex diplomaticus, sa dozvedáme veľmi dôležitú písomnú správu pre dejiny farnosti, ktorá potvrdzuje, že fara v Trávnici existovala už v roku 1156, kedy je uvádzaná ako stredne výnosná fara. V starších schematizmoch ostrihomského arcibiskupstva, ako aj trnavskej Apoštolskej administratúry, uvádza sa a tu ako rok vzniku, či založenia farnosti v Trávnici rok 1332! Tu sa musíme pozastaviť, lebo najstaršou písomnou zmienkou o farnosti v Trávnici je listina z roku 1156 v listine ostrihomského arcibiskupa Martyriusa (1150-1158). Teda farnosť v Trávnici už jestvovala pred rokom 1332. Treba však poznamenať, že v tomto roku boli popisované farnosti pre pápežské desiatky.
Aj v ďalších listinách sú zmienky o trávnickej farnosti, ako napríklad v listine Urosa, panonhalmského opáta z r. 1226 čítame o kostole ktorý je v osade Fys. V knihe o farnosti sa píše, že zmienka o farnosti je i v iných listinách avšak nie sú konkrétne uvedené.
Život vo farnosti bol prerušený niekedy začiatkom, či v polovici 16. storočia. Vizitácia tekovského arcidiakonátu z roku 1561 neuvádza Trávnicu, nevedno prečo. Až v roku 1629 sa nachádza záznam, že miestny farár bol na cirkevnej synode v Trnave. Po porážke tureckých vojsk 1683 mohla nastať obnova náboženského života. Presnú farskú organizáciu z tých čias nepoznáme, ako ani zo skôr spomínaných storočí. Vieme, že filiálky farnosti boli rozdielne. Do Trávnice ako filiálky patrili tieto obce a osady: Belek, Svätuša, Radava, Marianska Čalaď, Veľká Maňa, Vlkas, Pozba, Beša. V nedávnej minulosti tvorili farnosť filiálky Radava a Belek. V období 2007 – 2013 farnosť Trávnica nemala filiálky. Od roku 2013 k farnosti Trávnica opäť patria filiálky Belek a Svätuša.
V roku 1742 bolo začaté vedenie farskej matriky pokrstených a od roku 1751 sobášených a pochovaných. V roku 1837 bola vo farnosti Trávnica zriadená kaplánska stanica.
Farský kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1729 – 1741 v barokovom slohu, na mieste staršieho románskeho kostola zasvätenému Navštíveniu Panny Márie. Z cirkevnej vizitácie z roku 1755 sa spomína, že kostol pôvodne vežu nemal a jeho strecha bola pokrytá šindľom. Veža bola vstavaná do priečelia koncom 19. storočia a v roku 1912 bol upravený jej vzhľad z pôvodného ihlana na cibuľový tvar.
V sedemdesiatych rokoch bola nevyhnutná oprava, avšak realizovaná nešťastným spôsobom. Odvtedy pôvodný barokový sloh pripomína už iba stavba kostola a niekoľko sôch. V osemdesiatich rokoch bol na čelnú stranu svätyne umiestnený vitrážny obraz Najsvätejšej Trojice. V deväťdesiatich rokoch bol do kostola umiestnený nový drevený bohostánok, mramorový obetný stôl, ambona a krstiteľnica, štyri opravené obrazy. V tomto období bola realizovaná prístavba ku kostolu – klub Betánia a obnovená fasáda kostola. V posledných rokoch bol kostol vymaľovaný a umiestnené obnovené pôvodné sochy.
Lurdská jaskyňa so sochou P. Márie stojí pred kostolom od roku 1999. Krížová cesta okolo kostola bola postavená v roku 1991 so 14 zastaveniami.
Cintorín bol do roku 1779 okolo kostola, nariadením Jozefa II. bolo potrebné zriadiť cintorín mimo obytných priestorov. Zriadený bol na mieste ako ho poznáme dnes. V päťdesiatich rokoch prešiel cintorín pod správu štátu.
Fara bola postavená na kopci oproti kostolu v roku 1880. Nová prístavba je z roku 1980. V roku 2007 sa zrealizovala čiastočná oprava interiéru fary a v roku 2008 sa vykonala výmena strechy a prekrytie terasy. V roku 2014 sa dokončila oprava interiéru fary, povymieňalo sa staré elektrické vedenie, povymieňali sa staré drevené okná za plastové a celá budova bola zreštaurovaná aj zvonku a dostala nový vzhľad aj fasádu. K fare patrila aj farská knižnica. Prvú správu o miestnej cirkevnej škole prináša cirkevná vizitácia z roku 1731.
Začiatkom 18. storočia neďaleko kostola bolo zriadené Xenodochium – miesto pre starých, chorých ľudí z obce o ktoré sa najskôr staral miestny duchovný za pomoci obce. Neskôr patrilo pod správu obce. Dnes je na tomto mieste umiestnený kríž.
Diecéza
Vplyvom politických zmien nastali zmeny v cirkevnej správe farností. Fara patrila do arcibiskupstva Ostrihomského. Od XIII. storočia patrila pod arcidiakonát tekovský, dekanát vrábeľský. Problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica po roku 1918 vznikom Československa. Svätá stolica sa snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy teda tiež územie dnešnej Trávnice sa 29. mája 1922 stala súčasťou apoštolskej administratúry so sídlom v Trnave. Od novembra 1938, kedy bolo územie Viedenskou arbitrážou pričlenené k Maďarsku, cirkevne naše územie podliehalo priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Od roku 1945 sa farnosť Trávnica začleňuje pod apoštolskú administratúru trnavskú, dekanát Vráble. Od roku 1953 patrila farnosť do novozriadeného okresného dekanátu novozámockého. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež Pavol VI. dňa 30. decembra 1977 splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. V roku 1995 bol zmenený názov na Bratislavsko–trnavskú arcidiecézu. Usporiadanie diecéz ako ho poznáme dnes je z roku 2008 a farnosť Trávnica bola pričlenená do svojej materskej nitrianskej diecézy, dekanát Šurany. Historický prehľad diecéz do ktorej farnosť patrila je dôležitá pri odkrývaní histórie o farnosti a obce.
