Svätuša
Prvé stopy osídlenia na území obce siahajú až do mladšej doby kamennej (neolitu) z obdobia 500 rokov pred Kristom. Svedčí o tom nájdený hrob „Potiskovej kultúry“. Objavili sa aj nálezy zo staršej doby bronzovej z neolitického sídliska s keramikou. Zo staršej doby železnej pochádza hrob a sídlisko.
Prvá písomná zmienka o obci pod názvom „Szentusa“ pochádza z roku 1156. V tejto súvislosti sa spomína aj existencia fary. V záznamoch archeologického ústavu je uvedený názov obce v roku 1258 – „Scenche“, v roku 1276 – „Zenche“. V roku 1773 je zaznamenaný názov „Stucza“, 1920 „Senče“ a od roku 1948 „Svätuša“. Od 1. júla 1960 zlúčením obcí Svätuša a Belek dostala názov „Podhájska“.
V uvedenom roku 1156 venoval obec arcibiskup Martirius ostrihomskej kapitule. V roku 1268 daroval kráľ Belo IV. Senču svojmu obľúbencovi, Andrejovi Forgachovi. Okolo roku 1294 prešla obec do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. V darovacej listine z roku 1388, kráľ Žigmund opäť potvrdil vlastníctvo obce Forgáchovcom a zostala ich majetkom až do 18. storočia. V období 18. storočia do polovice 19. storočia patrila obec do majetku Malouvay.
V dobe vpádu Tatarov na územie Požitavia, padol náčelník Tatarov, ktorému vybudovali na Svätuši mohylu. Stojí na svahu „Tatarhánoš“ – Tatarský vrch. Je na mape z roku 1865, mala priemer 20 metrov a výšku 6 metrov.
Pri obhliadke 12. mája 1972 pri domoch sa našli pozostatky kostry v hĺbke 60 – 141 cm. Archeológovia predpokladajú, že išlo o pozostatky cintorína z zo 17. – 18. storočia. Na terzianskej mape z roku 1782 je pri mohyle zaznačený kríž, takže v skutočnosti tu bol cintorín.
Ako bolo spomenuté, Svätuša patrila od najstarších čias k Ostrihomskému Arcibiskupstvu. Bola filiálkou Veľkej Mane, ktorá patrila do Vrábelského dekanátu. Neskôr patrila do Trnavskej arcidiecézy a po reorganizácii diecéz patrí do Nitrianskej diecézy.
Kanonická vizitácia v Trávnici zaznamenáva, že do roku 1747 Svätuša patrila do Trávnickej (Fíšskej) farnosti. Od tejto vizitácie, od roku 1748 sa Svätuša stala filiálkou Veľkej Mane. V rokoch 1995 až 2002 patrila filiálka do farnosti Trávnica a potom od roku 2002 sa znovu vrátila so Mane. Od roku 2013 je filiálkou farnosti Trávnica spolu s Belekom.
Nemáme žiadne záznamy o staršom kostole na Svätuši. V strede obce bola iba malá kaplnka, ktorá slúžila ako provizórna modlitebňa. Predpokladá sa, že nad Svätušou sa nachádzala stredoveká cirkevná stavba a naznačuje tomu aj bývalý názov osady z roku 1156, „Scentusa“.
O stavbu kostola sa obyvatelia obce usilovali od roku 1848. Už v tomto čase začali šetriť na stavbu. V roku 1903 začali prípravné práce na budovu (výroba tehál) a v nasledujúcom roku sa uskutočnila budova kostola pod vedením staviteľa Gubicu z Ďoroku. Celá stavba bola financovaná z milodarov obyvateľov Svätuše. Do novopostaveného kostola zadovážili veriaci zvony z firmy Walter v Budapešti. Väčší zvon vážil 105 kg a menší 67 kg. Zvony boli dovezené 10. septembra 1904 a 11. septembra 1904 polo požehnanie zvonov a kostola. Kostol požehnal dekan Lubíček z Vrábel.
Počas Prvej svetovej vojny boli zrekvirované oba zvony a ich materiál sa použil na vojenské účely. Terajšie zvony pochádzajú z roku 1925.
V roku 2004 slávil kostol Narodenia Panny Márie na Svätuši 100. výročie a k tejto príležitosti bol obnovený celý exteriér kostola a nová strecha. V rokoch 2013-2015 sa vďaka obetavej pomoci obyvateľov obnovil aj celý interiér kostola a zaviedla sa voda. Terajší vzhľad kostola si môžete obzrieť vo fotogaléri tejto stránky. 17. septembra 2015 bol kostol Narodenia Panny Márie v Podhájskej Svätuši konsekrovaný Nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom. Túto slávnosť si bude filiálka pripomínať každoročne slávnosťou posvätenia chrámu, pri ktorej, tak ako pri hodoch, možno získať úplné odpustky. Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie a preto sa slávia hody v nedeľu, ktorá je bližšie 8. septembru
