Belek
Najstaršia písomná zmienka o obci Belek sa nachádza v listine benediktínskeho opátstva na Hrone – terajší Hronský Beňadik z roku 1075, kde je obec uvedená pod názvom Bilegi. Archeologické výskumy potvrdili v Beleku neolitické sídlisko s kanelovanou keramikou a rímsko-barbarské sídlisko. Pre dejiny farnosti i samotnej obce je dôležitá písomná správa z roku 1156 – listina ostrihomského arcibiskupa Mertyriusa a výpočte farností podľa výnosov, kde sú uvedené aj Belek a Svätuša. Nevieme, dokedy farnosť v Beleku existovala. V 16. Storočí, kedy sa konali rozsiahle cirkevné vizitácie, Belek nie je uvedený medzi farnosťami tekovského arcidiakonátu. V roku 1515 získala väčšinu vlastníctva v Beleku rehoľa paulínov z neďalekého kláštora v Mariánskej Čeľadi. Od konca 16. Storočia bola v Beleku kaplnka Otcov Paulínov s oltárom svätého Pavla pustovníka. Po zrušení rehole Jozefom II. Kaplnka načas osirela, až o niekoľko rokov neskôr sa o ňu staral dochádzajúci františkán, Imrich.
Kaplnka bola po čase prenesená do kaštieľa rodiny Banovičovcov.
Veriaci a duchovný otcovia Trávnice sa usilovali o vlastný belecký kostol, preto v roku 1905 bol vybudovaný v Beleku kostol zasvätený Nanebovzatej Panne Márii. Z poverenia cirkevnej vrchnosti v Ostrihome kostol požehnal 15. Augusta 1906 Trávnický farár Karol Jaross za prítomnosti veriacich. Na slávnosť posvätenia sa každoročne v tento deň konajú hody.
Kostol Nanebovzatia je menšia jednoloďová stavba s užšou svätyňou polygonálne uzavretou. K svätyni prilieha sakristia štvorcového pôdorysu.
